História

Hažín nad Cirochou leží v ľavej dolnej časti doliny Cirochy. Na viacerých polohách tamojšieho chotára našli archeológovia stopy po slovienskych sídliskových objektoch a črepy keramiky, pochádzajúcej z 9. storočia.
Na lokalite v Modrej nad Cirochou zvanej Kaštieľ našli archeológovia hradisko z 11.-12. storočia. Hradisko však nevybudovali ani nevyužívali obyvatelia Modry, lebo tá v 11.-12. storočí ešte nejestvovala, ale určite obyvatelia blízkej starobylej dediny, teda Hažínčania, alebo Humenčania.

Prvá písomná spáva o Hažíne je v listine kráľa Karola Roberta z roku 1317, ktorou potvrdil, že územné majetky niekoľkých dedín, medzi nimi aj Hažín, prv patriacich Petrovi synovi Petana dal šľachticovi Filipovi Drugetovi. Z obsahu je zrejmé, že Hažín jestvoval dávno pred rokom 1317.
Dedinu zapisovali vo viacerých pravopisných obmenách názvu Hažina, Hažinna, čo bol pádový tvar (z, do) Hažína. Podstatné je, že názov korení zaiste v osobnom mene Hažka, pričom má starobylú koncovku –in.

Zemepisná poloha Hažína, archeologické nálezy, najstaršia písomná správa aj názov spoločne vedú k poznatku, že tamojšie sídlisko jestvuje od 9. storočia, teda veľkomoravského obdobia. Hažín patrí k najstarším sloviensko-slovenským dedinám v doline Cirochy.

Hažín bol majetkom uhorských kráľov nepochybne ešte v 13. storočí. Možno už koncom 13. storočia, dokázateľne začiatkom 14. storočia ho získal Peter syn Petena. Od roku 1317 nepretržite aj v 17. storočí boli jeho zemepánmi Drugetovci. Hažín bol vtedy majetkovou súčasťou humenského panstva.

Hažínske sedliacke domácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od 7,5 porty. Okrem sedliakov tam žili štyri želiarske domácnosti, ale aj domácnosť slobodníka, ktoré daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 7,5 porty. Hažínske sídlisko malo v roku 1600 obývaných a zdanených 9 poddanských domov a dom richtára či šoltýsa. Vtedy bol Hažín malou dedinou so slovenskými roľníckymi obyvateľmi.

Od konca 16. storočia a v 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 tamojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od trištvrte a osminy porty, v roku 1635 od pol a osminy porty.

Okolo roku 1623 žili v Hažíne len tri poddanské domácnosti. Dve sedliacke, hospodáriace na polovičných usadlostiach a jedna želiarska. Sedliacke domácnosti boli povinné platiť zemepánom ročnú daň a odovzdávať také dávky roľníckych produktov, aké odovzdávali ich súčasníci, napr. v Topoľovke.

Začiatkom 18. storočia obyvatelia Hažín opustili alebo vymreli. Okolo roku 1715 dedina nejestvovala. Noví usadlíci ju však zakrátko obnovili, lebo v roku 1720 už v Hažíne žilo jedenásť sedliackych domácnosti. Zemepánmi boli Draveczkovci, Csakyovci a iní. Podľ ústne podania žila v obci veľmi dobrá veľmožná pani Nagyová, ktorej patril miestny kaštieľ a veľké pozemky v chotári. Keď obec postihla cholera táto pani pomáhala chorým a chudobným. Po jej smrti pripadli majetky grófskej rodine Andrássyovcov s ktorými bola v príbuzenstve.

V roku 1787 mala obec 54 domov a 430 obyvateľov a v roku 1828 už 77 domov a 588 obyvateľov.
V 19. storočí postavili v obci teheľňu, ktorá sa nachádzala za dnešným cintorínom. Za obcou sa nachádzali dva mlyny, ktoré poháňala voda z Mlynského potoka a kanálom privádzaná voda z riečky Kamenica. Starší mlyn patril Pavlovi Vitkovičovi a novší Alžbete Kuchárskej. Zaujímavosťou je, že v minulosti tu zastavovali podľa potreby aj vlaky. Do života obce kruto zasiahla 1. svetová vojna. Ešte dnes sa nachádzajú nad obcou zvyšky zákopov rakúsko-uhorskej armády. Zvlášť sa v pamäti starých ľudí zachovala bitka „nabodáky“ na neďalekom vrchu Veliká zo začiatku novembra 1914. Ruské vojsko generála Kornilova tu útočilo na pozície rakúsko-uhorskej armády a výsledkom bol veľký počet mŕtvych na obidvoch stranách.

Krušné chvíle zažili občania aj počas II. svetovej vojny. Pred príchodom frontu v novembri 1944 bola obec evakuovaná. Obec bola oslobodená 26.11.1944. Počas vojnových rokov bola v októbri 1942 v obci urobená elektrifikácia, na čom mal zásluhy vtedajší vládny komisár a neskorší poslanec za DS Ján Ferjak.

Po povojnových rokoch súkromného hospodárenia na pôde bolo v roku 1958 založené Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1966 bolo pričlenené k RD Kamenica nad Cirochou. V tomto období bola obec pričlenená k strediskovej obci Kamenica nad Cirochou. Pričlenením obce vypadol zo zoznamu obcí nielen jej názov, ale aj život obce akoby ustrnul. Vtedajšia filozofia budovania strediskových obcí sa zákonite odrazila aj na útlme rozvoja pričlenených obcí. Z významnejších akcií tohto obdobia môžeme uviesť vybudovanie spoločnej budovy novej základnej a materskej školy v roku 1977.

Po politických zmenách v našej spoločnosti v roku 1989 bolo osamostatnenie obce Hažín na Cirochou od novembra 1990. Po prvých komunálnych voľbách, po zvolení starostky obce Leonóry Terebovej a s ňou 10 členné obecné zastupiteľstvo, bolo potrebné nájsť vhodné priestory pre obecný úrad. Bývalá miestnosť MNV, ako aj celá budova starej školy, ktorá slúžila ako kultúrny dom, boli v dezolátnom stave. Ďalšou úlohou bolo naplno rozvinúť začaté práce na plynofikácii obce.

Problém pribudol s kvalitným zásobovaním pitnou vodou, aj napriek tomu, že v obci už vodovod bol. Konečným dôsledkom bolo, že obec musela postaviť dotlačaciu stanicu (1992). Po etapách (I. etapa r. 1991), bola v roku 1993 celá obec splynofikovaná. Dnes je takmer 96% domácností napojených na plyn. Po úprave starého zanedbaného cintorína, na ktorom sa už nepochovávalo takmer 50 rokov, na jeseň roku 1991 doriešila obec pochovávanie zosnulých. Začalo sa aj s postupnou obnovou miestnych komunikácii.

Kalendár:

Apríl 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
meniny má: Jarmila

Počasie na Slovensku:

www.sme.sk